Pravoslávna cirkevná obec Prešov

Strastná sedmica - Veľký týždeň

Vzali teda Isusa a odviedli Ho. Sám si niesol svoj Kríž, potom vyšiel na takzvané lebečné miesto, ktoré sa po hebrejsky nazývalo Golgota. Tu Ho ukrižovali a s Ním aj dvoch ďalších z jednej aj z druhej strany, Isusa teda uprostred.

Za dobré skutky, ktoré si vykonal Christe hebrejskému národu, odsúdili Ťa Židia na ukrižovanie, octom a žlčou Ťa napájali, no odmeň ich Bože podľa ich skutkov, pretože nepochopili Tvoje zostúpenie k nám.

Keď si sa ponížil až k smrti, Ty, nesmrteľný Život, vtedy si umŕtvil peklo svetlom svojho Božstva. Keď si aj mŕtvych vzkriesil, všetky nebeské mocnosti vzývali: Darca života, Christe Bože náš, sláva Ti.

Posledným obdobím prípravy na dôstojné oslávenie najväčšieho kresťanského sviatku - Christovho Vzkriesenia - je tzv. Strastná sedmica (Veľký týždeň), ktorá je vyvrcholením veľkopôstneho obdobia. Každý deň týždňa, od pondelka do soboty, je venovaný spomienke na niektorú z evanjeliových udalostí úzko spätých s utrpením nášho Spasiteľa Isusa Christa. Veľkým sa tento týždeň nazýva preto, lebo Isus Christos každý deň vykonal pre nás veľké spásonosné skutky.
Veľký pondelok: V tento deň si pripomíname pamiatku spravodlivého patriarchu Jozefa, ktorý je predobrazom Christových utrpení. Jozefa vlastní bratia predali za 30 strieborných do otroctva a na smrť podobne, ako Christa vydali na smrť jeho vlastní, medzi ktorými bol aj jeden Jeho učeník - Judáš. No tak ako aj Jozef unikol smrti a stal sa slávnym a pre vyvolený národ záchrancom pred hladom, tak sa aj Christos preslávil svojím zmŕtvychvstaním a stal sa Záchrancom a Spasiteľom všetkých, ktorí v Neho uveria. Spravodlivý patriarcha Jozef, podobne ako Christos z hrobu, vstal (dostal sa) z väzenia a stal sa prvým v Egypte po faraónovi. Takto oslávený kŕmil celý vtedajší svet chlebom, tak ako nás dnes oslávený Christos kŕmi nebeským chlebom - svojím vlastným Telom a Krvou v tajine Eucharistie. V tento deň si pripomíname aj príbeh o vyschnutom figovníku, ktorý Isus preklial, pretože nevydával žiadne ovocie. Človek bez viery tiež nikdy nevydá vhodný plod. Svätý Efrém Sýrsky hovorí, že Christos preklial figovník preto, lebo jeho majiteľ porušil Mojžišov zákon o chudobných a pocestných, pre ktorých sa mala časť úrody ponechať, aby sa mohli nasýtiť. Christos bol hladný, no plod nenašiel. Svätí Otcovia hovoria, že pod figovníkom treba rozumieť židovský národ, ktorý mal všetky predpisy a zákony, cez ktoré mohol najlepšie pochopiť zvesť o Mesiášovi a prijať Ho, no nestalo sa tak. Národ bol teda ako strom s mnohým lístím, no bez plodu. Podľa bohoslužobných textov je tento deň počiatkom Christovej cesty k dobrovoľnému utrpeniu.

Veľký utorok: V tento deň si pripomíname podobenstvo o desiatich pannách, z ktorých päť bolo múdrych a ostatné, ktoré sa nepripravili na príchod Ženícha - Christa, premeškali možnosť vstúpiť do spoločenstva s Ním, ktoré sa tu predstavuje ako svadobná hostina. Preto treba byť neustále pripravený ako spravodlivý Jozef, neustále prinášať plody pokánia a dobročinnosti, aby sme v deň príchodu Spasiteľa boli podobní múdrym pannám. Pod olejom, ktorý si panny pripravili do svojich lampášov treba rozumieť skutky milosrdenstva a lásky voči našim blížnym. Chránenie panenskej čistoty je veľmi chvályhodné, no nesmie zapríčiniť lenivosť v pomoci blížnemu človeku. Každý z nás dostal od Boha dary, tie by sme mali použiť nie iba pre svoje blaho, no najmä pre dobro všetkých okolo nás. Toto podobenstvo o desiatich pannách rozpovedal Isus Christos svojim učeníkom na ceste do Jeruzalema.

Veľká streda: V tento deň si pripomíname večeru Christa v dome malomocného Šimona, kde prišla aj žena hriešnica. Tá drahocenným myrom (olejom) pomazala Isusovu hlavu a slzami omyla Spasiteľove nohy. Bol to skutok nádherného pokánia, ktorý Christos nesmierne vyzdvihol. K takému pokániu nás On neustále vyzýva. Keďže Christa po Jeho smrti nestihli pomazať podľa obyčaje, môžeme toto pomazanie chápať ako predobraz Christových utrpení a dobrovoľnej smrti na kríži. Svätí Otcovia hovoria, že pomazaním Isusa Christa nádherne voňajúcim myrom zbavilo hriešnicu smradu jej vlastných hriechov. Avšak Judáš si práve dnes odel smradľavý odev zradcu a milovníka striebra, ktorého zradu si práve v tento deň pripomíname. Judáš dohodol cenu neoceniteľného Christa. Hriešna žena bozkala Christove nohy bozkom pokánia, no Judáš pobozkal Christovu tvár bozkom zrady. Táto udalosť večere u malomocného Šimona sa udiala už v Jeruzaleme.

Veľký štvrtok: Otcovia Cirkvi nám v bohoslužobných textoch kážu spomenúť si v tento deň na štyri udalosti: 1, Christovo umývanie nôh všetkým apoštolom; 2, Tajomnú večeru; 3, ustanovenie Eucharistie a 4, modlitbu Christa v Getsemane a zajatie Isusa (Judášov bozk). Christos svojím príkladom umývania nôh apoštolom poukázal na to, aby sme aj my vždy a ochotne poslúžili svojmu blížnemu. Na Tajomnej večeri Isus Christos ustanovil Eucharistiu, t. j. vykonal skutočnú Paschu - nekrvavú (o deň neskôr Židia začali obetovať krvavé obety - židovskú Paschu) a vyzval nás, aby sme to aj my konali na Jeho pamiatku, pretože kto je a pije Jeho Telo a Krv, ten má večný život. Po večeri vyšli všetci učeníci okrem Judáša spoločne s Christom do Getsemanskej záhrady, kde sa často stretávali a modlili sa. Aj teraz sa idú všetci modliť. Samotný Christos sa však uťahuje do samoty, kde sa trikrát modlí o to, aby nastala vôľa Jeho Otca. Prichádza k nemu anjel a posilňuje Ho k nadchádzajúcim udalostiam. Keďže Judáš poznal miesto častého modlitebného rozjímania Isusa Christa, nebolo pre neho ťažké doviesť vojakov a sluhov veľkňaza priamo k Christovi. Keď Isusa po bozku Judáša chytili, všetci učeníci sa rozutekali, iba Ján a Peter zostali, aby videli, čo sa bude diať. Christa doviedli pred veľkňaza Annáša. Tu Peter trikrát zapiera Christa a potom zaznie hlas kohúta presne tak, ako to Petrovi predpovedal Christos. Potom Isusa priviedli k veľkňazovi Kajfášovi, kde proti Nemu krivo svedčili a nadránom Ho priviedli k Pilátovi.

Veľký piatok: Pripomíname si odsúdenie Isusa na smrť na kríži Pilátom, Jeho potupné ukrižovanie, muky na kríži, smrť na kríži, sňatie z kríža Jozefom z Arimatfeje a Nikodémom, nočným Christovým učeníkom a položenie do nového hrobu, ktorý nechali Židia zapečatiť a strážiť rímskymi vojakmi. Tento deň je vrcholom smútku, ktorý je však podľa bohoslužobných textov "radostotvorný" (prinášajúci radosť), pretože predznamenáva Christovo Vzkriesenie. Tento deň by mal každý pravoslávny kresťan prežiť v objatí duchovnej atmosféry, ticha, modlitieb a absolútneho pôstu, t. j. bez prijímania potravy a vody. V tento deň sa nekoná svätá liturgia, na večerni sa v pravoslávnych chrámoch vynáša ikona Christa položeného na pohrebom plátne, tzv. plaščanica, aby sa pred ňou mohli veriaci pomodliť.

Veľká sobota: Podľa bohoslužobných textov si pripomíname dve udalosti: pochovanie tela Christa do hrobu a Jeho zostúpenie do adu (pekla) k dušiam spravodlivých starozákonných mužov a žien, aby ich vyviedol z útrob pekla. Vo veľkú sobotu nám liturgický text káže mlčať, rozjímať nad všetkým, čo pre nás Boh vykonal, premýšľať nad sebou, svojím životom. Isus Christos vykonal mnoho pre nás ľudí, mnohé skutky vykonal pre židovský národ, teraz odpočíva, Jeho telo je v pokoji, no svojou dušou zostupuje do adu, aby aj tam priniesol blahú zvesť. V túto sobotu sa máme v tichosti a modlitbách pripravovať na najkrajší sviatok - Svetlé Christovo Vzkriesenie.

protodiakon Ján Husár