Pravoslávna cirkevná obec Prešov

Po oslobodení Prešova v roku 1945 sa pravoslávnym veriacim v cirkevnej obci naskytla možnosť zrealizovať dávnu túžbu - postaviť pravoslávny chrám.
Dňa 10. 9. 1946 zišlo sa farské zhromaždenie cirkevnej obce v Prešove, ktoré splnomocnilo jej správou protojereja Andreja Romaneckova a predsedu cirkevného zboru Dr. N. I. Demkova obrátiť sa so Žiadosťou na mestské zastupiteľstvo v Prešove o výstavbu pravoslávneho chrámu. Ich žiadosť bola kladne prijatá.
Hneď nato bola vytvorená komisia pre stavbu chrámu v zložení: prot. Andrej Romaneckov, Dr. N. I. Demkov, Dr. B. A. Grékov, Dr. Andrej Suško, prof. Ing. E. T. Pavlovský a E. L. Greková. Podľa projektu prof. E. T. Pavlovského výstavbou chrámu bol poverený o. archimandrita Andrej (Kolomacký), známy cirkevný staviteľ. O. Andrej, poctivý, usilovný a veľmi horlivý pracovník Cirkvi sa tak stal v tejto činnosti architektom, stavebným majstrom, ale aj murárom, tesárom a robotníkom, ktorý pracoval bez oddychu od skorého rána až do neskorej noci, vediac, že pracuje na Božom diele a že jeho námaha nie je márna v Pánu (I. Kor 15,58).
Na výstavbe chrámu sa významnou mierou podieľali stovky dobrovoľníkov, brigádnikov pravoslávnych i nepravoslávnych, obyvatelia Prešova i celého východného Slovenska. Finančnú pomoc poskytlo mesto Prešov, Úrad vlády ČSR, súkromné osoby (L. Svoboda), krajania z Ameriky, avšak základný vklad vložili prešovskí veriaci. Neoceniteľnú pomoc, posilnenú zbožnosťou a oddanosťou, prejavili svojou prácou i finančne tiež bulharskí pravoslávni veriaci, celé rodiny a tiež veriaci okolia Prešova: z Kapušian, kde žilo 7 pravoslávnych rodín, Solivaru, Čižatíc, Lipovca, Chminianskej Novej Vsi, Obišoviec, Ruských Pekľan, Lipníka a iných, kde žili tiež rodiny pravoslávnych veriacich.
Keď sa sen stal skutočnosťou a povstalo toto Božie dielo, okrem iných úprimných modlitieb sa veriaci s vďakou mohli obrátiť k Bohu slovami: "Hospodine, prijmi od nás tento chrám, nech on bude Tvoj a nie náš!... Tvoje z Tvojho Tebe prinášame; Ty si ho nám daroval - my ho Tebe z vďačnosti s plnosťou vraciame; je to miesto Tvojho prebývania, to je miesto Tvojej prítomnosti, nech je on Tvoj nerozdeliteľne! A my tu budeme prichádzať, ako vchádzajú do raja, ako vstupujú do Božieho Kráľovstva, práve preto, že on nie je náš, ale Tvoj! A budeme tu pozývať aj drahých ľudí, ktorí sú Tvoje deti, my, ktorí sme tiež Tvoje deti, a budeme sa spolu radovať v Pánovi (Fil 4,4)".
Dňa 11.2.1950 z požehnania Jeho Blaženosti Jelevferija (Voroncova, + 1959), metropolitu pražského a českého, chrám posvätil o. archimandrita Andrej na počesť sv. blahoverného kniežaťa Alexandra Nevského, veľkého bojovníka za pravoslávnu vieru na svätej Rusi. Na posviacke sa zúčastnili duchovní eparchie a veriaci Prešova i širokého okolia.

Spracoval: Prof. ThDr. Peter Kormaník, PhD.