Každý človek, ktorý sa rozhoduje alebo sa už rozhodol, že niečo vykoná, potrebuje počuť slová povzbudenia od ľudí v jeho blízkom okolí, aby sa ešte väčšmi nadchol pre uskutočnenie svojho zámeru. Nič tak človeka nepoteší, než slová povzbudenia. Takými majú byť pre nás kresťanov slová Svätého Písma, ktoré nám daroval sám Boh a v ktorých môžeme nájsť veľa povzbudenia aj útechy. O užitočnosti čítania a počúvania slov Svätého Písma hovoril Ján Zlatoústy, Gregor Teológ, Vasilij Veľký, Efrém Sýrsky či Gregor Nysský.
Svätý Ján Zlatoústy je tým najlepším príkladom svätca, ktorý slová Svätého Písma nielen čítal alebo počúval, ale podľa týchto slov aj skutočne žil a svojimi výkladovými homíliami k tomu istému veľmi povzbudzoval aj jemu zverený národ. Hovorí: Prvé, čo je o Svätom Písme potrebné vedieť, je to, že Sväté Písmo nie je výtvorom len ľudského rozumu, no je to Božie slovo a je napísané vnuknutím, pod inšpiráciou Svätého Ducha. Svedčí o tom Písmo samé, pretože "nevzniklo z ľudskej vôle, ale svätí mužovia Boží hovorili nadchnutí Svätým Duchom" (2Pt 1, 21). Preto sa knihy Svätého Písma nazývajú inšpirovanými a božskými. Preto sú knihy Svätého Písma bezvýhradne spoľahlivé a pravdivé, správne a spásonosné.
Príbytok, v ktorom sa nachádza Sväté Písmo, je vyzbrojený tou najlepšou zbraňou voči všetkým nepriateľom. Veď ani dobre vycvičený vojak sa neopováži vtrhnúť do domu, o ktorom vie, že sa v ňom nachádzajú zbrane a munícia, rozmyslí si, či má riskovať alebo nie. To isté je aj s démonom - poľahky vojde do príbytku, kde niet Božích slov, no tam, kde sa Sväté Písmo nachádza a čítava sa z neho, tam je ostražitý a opatrný, nechce utŕžiť ďalšiu porážku. A človek, ktorý príde naspäť do takéhoto príbytku, už len pri pohľade na Sväté Písmo môže prostredníctvom Bohom mu daného rozumu a svedomia zistiť, či celý deň prežil v súlade so slovami Písma alebo nie a takto sa v ňom môže zrodiť prvé úsilie o pokánie. Svätý Ján Zlatoústy o tom povzbudivo hovorí: Ako suchá zem, nikým neobhospodarovaná, prináša len tŕnie a bodľač, no zem obhospodarovaná rukami svojich obrábateľov kvitne, krášli sa a prináša mnoho užitočných plodov, tak aj duša, orosená Božími slovami, kvitne, krášli sa a prináša mnohé plody Ducha; avšak duša ponechaná v suchote, v nevšímaní si jej potrieb a zriedkavo orosená, pustne, zarastá trávou a vydáva mnoho tŕnia hriechov. A kde je tŕnie, tam sa nachádza aj všetka moc diabla. Počúvanie Svätého Písma alebo jeho čítanie je prameňom všetkého blaha, človek sa stáva cnostným a krásnym nielen telom, no najmä dušou, krásnym ho nerobia šaty a drahocenné zlaté ozdoby, ale jeho mravnosť, pokornosť a neustála bázeň pred Bohom. Tak, stať sa ľúbezným Bohu je možné rozvíjaním tejto krásy, každodenným čítaním Svätého Písma, modlitbami, milosrdenstvom a jednotou mysle.
Neustálym čítaním alebo počúvaním slov Svätého Písma môžeme liečiť všetky duchovné rany. Tie, ktoré sme už dostali, ale aj odvracať tie, ktoré na nás striehnu. Čítaním alebo počúvaním Svätého Písma robíme diablove úklady slabšími a jeho strely nepresnými. Našimi najlepšími zbraňami sú teda prorocké (Starý Zákon) a apoštolské knihy (Nový Zákon), t. j. celé Sväté Písmo. Nimi budujeme našu dušu, napravujeme ju a obnovujeme. Čítanie alebo počúvanie Svätého Písma je veľká ochrana pred hriechom, neznalosť Písma je veľká strmina a hlboká priepasť, veľká strata na ceste k spáse. Táto neznalosť porodila herézy, priviedla k zvrátenému a necnostnému životu, prevrátila všetko naopak a doviedla človeka k neprirodzenému stavu. A naopak, je nemožné, aby ten, kto neustále číta Sväté Písmo, zostal bez plodov. A aj ten, kto ho len počúva, sa taktiež stáva lepším a má z počúvania Písma úžitok. A ak je toto počúvanie dlhodobé a neprerušované, dokáže nám priniesť veľké blaho.
V čase útrap, utrpení, ťažkostí a chorôb, ale aj v čase radosti, bezpečia a bezstarostnosti, je veľmi užitočné čítať Sväté Písmo. Ak človek padne a bude ho hrýzť jeho svedomie, bude sa cítiť akoby horel v ohni, nik mu nedá takú útechu, ako keď vojdúc do chrámu, vypočuje si o svätých a spravodlivých ľuďoch, ktorí dokázali vstať a získať predchádzajúcu slávu, ak nie omnoho viac. To mu prinesie veľkú útechu a povzbudenie k náprave. A aj kvôli tomu máme opísané pády spravodlivých, aby aj cnostní aj hriešnici dostali mnoho užitočného. Hriešnik nepadne do zúfalstva a beznádeje vidiac, že iný padol a mohol a dokázal znovu vstať. Spravodlivý zas bude ešte horlivejšie a s omnoho väčšou nádejou bdieť a s bázňou pred pádom starať sa o svoje spasenie vidiac, že aj svätci padli, vstali a dostali veniec života. Jeden sa bude zbavovať zúfalstva a druhý utvrdzovať v cnostiach. Prvý sa skoro navráti do stavu, z ktorého spadol a druhý bude v cnostiach stáť ešte pevnejšie. Útecha od človeka nie je dlhodobá a trvalá. No útecha od Boha, cez príklad postáv Svätého Písma, ktoré zhrešili, učinili pokánie a spasili sa, je jasným svedectvom Jeho milosti k nám, aby sme nestrácali nádej na spásu. A tak Sväté Písmo podáva všetkým smútiacim liek. Učí nás trpezlivosti, pokore aj nádeji. V Písme možno nájsť liek na každú chorobu ľudskej prirodzenosti, Písmom možno utíšiť každý žiaľ aj smútok a neumárať sa týmito okolnosťami. Písmo treba počúvať aj čítať neustále, v chráme aj doma. Mnoho úžitku nám Sväté Písmo prináša - z jeho čítania sa napráva jazyk, potom sa aj duša okrídľuje a stáva sa vznešenou, je osvetlená Slnkom spravodlivosti; človek sa v čase čítania oslobodzuje od nečistoty nemravných myšlienok a obohacuje sa veľkým pokojom a tichom. Čo je telesná potrava pre telo, to je čítanie alebo počúvanie slov Svätého Písma pre dušu. Ono je duchovná potrava, ktorá posilňuje um a robí dušu silnou, tvrdou a múdrou. Táto potrava duši neumožní pomýšľať na nerozumné vášne, naopak, odľahčuje jej let a vzlet až na samotné nebo.
Veľké a nevysloviteľné bohatstvo dáva čítanie Písma, hovorí svätý Ján Zlatoústy. No v Písme netreba nič vynechať, pretože všetko v ňom má svoj význam i cieľ, aj napr. jednoduché vymenovanie mien biblických postáv. Všetko v Písme môže mať pre nás úžitok a obsahovať veľké bohatstvo myšlienok. Keďže proroci hovorili inšpirovaní Svätým Duchom, obsahuje Sväté Písmo aj skryté bohatstvá. V Písme nie je ani jedno slovo, ani jedna čiara, v ktorej by sa nenachádzalo veľké bohatstvo. Preto treba k Písmu pristupovať inak, než k iným, pristupovať s vedením blahodaťou z výsosti a snažiť sa dostať posvätenie Svätého Ducha. K pochopeniu obsahu Svätého Písma nie je potrebná ľudská múdrosť, ale zjavenie Ducha, aby sme my, spoznajúc pravý zmysel napísaného, mohli z Písma dostať veľký úžitok. Písmo preto netreba čítať povrchne, ale obozretne a pozorne. Aj Christos predsa vyzýval: "Skúmajte Písma" a nie iba čítajte (Jn 5, 39).
Čítanie Svätého Písma je veľké blaho. Ono robí dušu múdrejšou, ono prenáša rozum do nebies, ono privádza človeka k vďačnosti Bohu, ono nedopúšťa zamilovať si niečo porušiteľné, ono núti náš um neustále prebývať na nebesiach, ono nás povzbudzuje konať všetko v nádeji na odmenu Vládcu a upriamovať sa s veľkou horlivosťou k zápasu o cnosti. Zo Svätého Písma tiež môžme uvidieť, ako rýchlo nám je nápomocná Božia prozreteľnosť, aká veľká je odvaha spravodlivých, dobrotivosť Vládcu a aké množstvo je odmien. Písmom sa môžme podnietiť k horlivosti, k napodobovaniu rozumnosti udatných mužov a žien a neoslabovaniu zápasu o cnosti.
Svätý Ján Zlatoústy sa v mnohých svojich homíliách dotýka otázky významu Svätého Písma ako prameňa správneho poznania Boha, ako nevyčerpateľného zdroja ponaučení a rád k Bohu milému životu, ako jedinej spásonosnej písomnosti ľudstva, písomnosti, ktorú spoločne s človekom (ľuďmi - autormi) napísal samotný Boh a ktorej jediným cieľom je navrátiť človeku skutočnú slobodu, pokoj, radosť a spravodlivosť. Sväté Písmo je očami svätého Jána Zlatoústeho najdôveryhodnejšia písomnosť, akú ľudstvo má.
Dnešný svet nepraje tým, ktorí chcú svoj život prežiť podľa slov Svätého Písma, no dnešná doba, až na mnohé technické "vymoženosti", sa z pohľadu ľudskej existencie veľmi nelíši od dôb dávno či blízko minulých. V každom veku sa ľudia stretávali s radosťou, smútkom, svätosťou, hriechom, nádejou či zúfalstvom. A slová Svätého Písma zostanú aktuálne vždy, nikdy nebudú iné, ani nebudú nič iné ponúkať, iba to, čo je pre človeka prirodzené a vedúce k spáse.
Sväté Písmo má svoju presnú históriu, svoj počiatok a koniec, svoj presne vymedzený obsah, ku ktorému nemožno nič pridať ani odobrať (pozri Mt 5, 17-19). Aj v dobe sv. Jána Zlatoústeho boli ľudia, úplne podobní dnešným, ktorí mu dávali otázky napr. ako: Prečo vlastne máme Sväté Písmo? Prečo bolo Sväté Písmo dané človeku? Prečo nebolo dané hneď na počiatku, ale až po toľkých storočiach? Veď nebolo dané ani Adamovi, ani Noemovi alebo Abrahámovi, no až Mojžišovi. Ak by bolo také potrebné a užitočné pre človeka, prečo nám nebolo dané hneď od počiatku? A ak ho nebolo treba dovtedy, prečo bolo dané práve vtedy, veď už ho možno nebolo treba a možno ani potom? Týmto ľuďom svätý Ján odpovedá: Ó, aké pusté mudrovanie! Nijak neberie do úvahy, že, ak je niečo prospešné neskôr, tak to netreba dať na počiatku. A ak je niečo dané na počiatku, tak to nemusí byť potrebné potom. Aj mlieko je veľmi prospešné, no nie vždy ho podávajú, ale najmä v detstve. Aj pevná potrava je dobrá, no nikto nám ju nedá hneď od začiatku, ale až vtedy, keď z detstva vyrastieme, keď nastane vhodný čas. Takže Písmo je nepotrebné? - môžeš sa opýtať. Nie! Písmo je vždy potrebné, užitočné a nevyhnutné. Prečo nám teda nebolo dané od počiatku? Preto, lebo Boh chcel učiť človeka nie prostredníctvom Písiem, ale cez svoje skutky, t. j. cez svoje stvorenstvo. O tom píše aj apoštol Pavol, usvedčujúc pohanov: "Veď to, čo je v ňom neviditeľné - jeho večnú moc a Božstvo -, možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí; takže nemajú výhovorky" (Rim 1, 20). Pred Zákonom, pokračuje svätý Ján, sa Boží muži zdokonaľovali nie cez Písma, pretože nemali písaný Zákon, no mali čisté zmysly posväcovaním sa vo Svätom Duchu a tak rozumeli Božej vôli a hovorili s Ním akoby tvárou v tvár. Taký bol Noe, Abrahám, Izák, Jakub, Jób i Mojžiš. No keďže ľudia vierou a čistotou poklesli a stali sa nehodnými učiť sa priamo od Svätého Ducha, ľudomilný Hospodin Boh dal ľuďom Písma, nech cez ne spoznávajú Jeho vôľu.
V skutočnosti, hovorí svätý Ján Zlatoústy, by sme nepotrebovali Sväté Písmo, ale prirodzené by bolo viesť život tak čistý, aby našim dušiam miesto svätých kníh osožila blahodať Ducha a aby ako ono (Sväté Písmo) popísané černidlami, boli aj naše srdcia popísané Svätým Duchom. No keďže sme odvrhli takúto milosť, využívame takpovediac druhú cestu. A že bola prvá cesta lepšia, to ukázal Boh aj slovom aj skutkom. S Noemom, Abrahámom a jeho potomkami, ako aj s Jóbom a Mojžišom, Boh rozprával nie prostredníctvom písmen, ale bezprostredne, pretože ich um nachádzal čistý. Keď však celý židovský národ upadol do najhlbšej priepasti bezbožnosti, vtedy sa objavili písmena, dosky Zákona a poučenia prostredníctvom nich. Takto to bolo so svätými nielen v Starom Zákone, ale aj v Novom. Aj apoštolom Boh nedal nič napísané, ale prisľúbil namiesto Písmen poslať blahodať Ducha: "Ten naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal" (Jn 14, 26). A že takýto vzťah (bezprostredný) so svätými bol omnoho lepší, o tom hovorí aj prorok Jeremiáš: "Hľa, prichádzajú dni, hovorí Hospodin, keď uzavriem s domom Izraela a s domom Judu novú zmluvu! Nie ako zmluvu, ktorú som uzavrel s ich otcami, keď som ich chytil za ruku, aby som ich vyviedol z Egypta. Tú moju zmluvu oni zrušili, hoci som im bol Hospodinom - hovorí Hospodin. Ale toto bude zmluva, ktorú po týchto dňoch uzavriem s domom Izraela - hovorí Hospodin. Svoj zákon dám do ich vnútra a napíšem ho do ich srdca. A budem im Bohom a oni budú mojím ľudom" (Jer 31, 31-33; por. Jn 6, 45). Potvrdzuje to aj apoštol Pavol, ktorý hovorí: "Veď je zjavné, že ste Christov list, ktorý sme my vyhotovili, napísaný nie atramentom, ale Duchom živého Boha, nie na kamenných tabuliach, ale na živých tabuliach srdca" (2Kor 3, 3). No keďže sa postupom času jedni vzdialili od správneho učenia, druhí od čistoty života a mravnosti, opäť sa objavila potreba písomného poučenia. Aké by to bolo, ak by sme aj tú druhú cestu zavrhli? Isto, obchádzaním a nepoužívaním slov Svätého Písma, priviedli by sme na seba ešte väčšie dopustenie. Aby sa tak nestalo, vniknime pozornejšie do jeho slov.
Mnohí dnešní ľudia, a medzi nimi aj pravoslávni kresťania, podávajú na vysvetlenie faktu, že vôbec nečítajú Sväté Písmo iba výhovorky o nedostatku času, o nechápaní slov Svätého Písma, o zbytočnosti čítania a im podobné. Žiaden čas, hovorí svätý Ján Zlatoústy, nemôže byť prekážkou k čítaniu Svätého Písma - Božieho slova, veď čas bol daný človeku, aby ho rozumne usporiadal - na modlitbu, prácu, odpočinok. Slová o nechápaní slov Svätého Písma, pokračuje svätiteľ, sú mnohokrát iba výhovorkou a prikrytím lenivosti. Ako chceš pochopiť obsah Svätého Písma, ak ho nechceš ani len otvoriť a čítať z neho? Tak zober Písmo, prečítaj si z neho, pochopené si zapamätaj a nepochopené si prečítaj niekoľkokrát. Ak aj vtedy nebudeš schopný pochopiť prečítané, choď k múdrejšiemu, choď k učiteľovi, preber s ním nepochopené, hlavne preukáž veľké úsilie a horlivosť. A Hospodin Boh, vidiac, že sa snažíš a vynakladáš toľko námahy, aby si pochopil, neprehliadne tvoju neustálu snahu - ak ti to neobjasní človek, vtedy ti to On sám bezpochyby odkryje. Svätý Simeon Nový Teológ o tom hovorí: Oddávajte sa všetci čítaniu Svätého Písma a svätootcovských výkladov, pretože ich slová sú Božími slovami a nie ľudskými. Vkladajte ich do srdca a dobre chráňte, pretože Božie slová sú slová života a ten, kto ich v sebe nosí a chráni, má večný život. Či nechceme večný život? Ak chceme, tak čítajme slová Svätého Písma. Veď človek sa nachádza v neustálom duchovnom zápase s nepriateľom a vždy dostáva údery, preto neustále potrebuje liek. Aj tvoja žena ťa dráždi, syn zlostí, sluha privodí hnev, nepriateľ strojí úklady, priateľ závidí, sused ohovára, spolupracovník podkladá nohu, sudca hrozí, biednosť ťa trápi, členovia rodiny ťa privádzajú k plaču, šťastie ťa uspokojuje a nešťastie ženie k zúfalstvu, zo všetkých strán ťa obklopujú veci a dôvody k hnevu, k starostiam, k zúfalstvu a žiaľu, jedno k túžbe po sláve, druhé k pýche, jednoducho odvšadiaľ mnoho striel. Preto naozaj potrebujeme všetky zbrane Svätého Písma. A tými zbraňami sú pre nás poučenia, ktorých je vo Svätom Písme veľmi veľa, stačí načrieť do nevyčerpateľného prameňa. Z každého príbehu Svätého Písma, hovorí svätý Ján Zlatoústy, je možné načerpať mnoho ponaučení. Je chybou, keď sa príbeh vysvetlí povrchne, keď sa z neho nepovyberajú všetky drahocenné ponaučenia, keď sa pozabudne na hoc iba len jedno. Aj vinohradník, zbierajúc plody svojej práce, neodíde dovtedy, pokým nepozbiera všetky plody. No vinohrad, už raz pozbieraný, zostáva bez plodov a iba s lístím, no so Svätým Písmom, tým duchovným vinohradom, to tak zďaleka nie je. Aj keby sme pozbierali všetky viditeľné plody, aj tak v ňom zostane ešte mnoho užitočného. O príbehoch Svätého Písma už hovorili mnohí predo mnou a budú hovoriť aj po mne, no aj tak sa nevyčerpá všetko jeho bohatstvo. Takú vlastnosť má toto bohatstvo - čím hlbšie budeš prenikať do jeho hĺbky, tým viac budú vyvierať božské myšlienky. Písmo je ako nevysychajúci prameň. A pritom každé vysvetlenie Svätého Písma prináša poslucháčom útechu a povzbudenie. A to, že Sväté Písmo dáva pozorným útechu a povzbudenie spočíva v tom, že sa za každým jeho slovom od počiatku skrýva Božia láska k človeku a z nej prameniace chcenie spasiť každého človeka. Čo viac, akú inú útechu či povzbudenie, človek potrebuje k tomu, aby opätoval túto Jeho lásku a spasil sa? Všetko, čo Boh robí, je kvôli spáse človeka; iná pohnútka nejestvuje.
Svätý Ján Zlatoústy vo svojom diele vyzdvihuje ešte jeden aspekt, ktorý by mal každý čitateľ alebo poslucháč slov Svätého Písma mať. Ide o vieru. Hovorí, že čítanie Svätého Písma bez viery neprináša čitateľovi žiaden úžitok. Pretože ani Židia, ktorí vlastnia knihy Svätého Písma Starého Zákona, nie sú kvôli tomu svätí, naopak usvedčuje ich to z nevery Bohu. Pre nich by bolo lepšie, keby ich nemali a nečítali. Viera je tou silou, ktorá nám pomáha k pochopeniu Božieho úmyslu s nami, pomáha k poznaniu pravého významu Božích slov, pomáha k osvojeniu si Božích požiadaviek, pomáha tieto požiadavky zhmotniť do každodenných skutkov a pomáha prekonávať všetky úskalia tohto sveta na ceste k spáse. A takáto pravá a živá viera, podopretá každodenným čítaním či počúvaním slov Svätého Písma, nás pripraví dôstojnými Božieho Kráľovstva.
Preto sa netreba vyhýbať slovám Svätého Písma, sú prameňom, nevyčerpateľným prameňom lásky, viery, nádeje, sily, povzbudení a ponaučení, lebo Písma sú poklady skryté vo svete a klenot ukrytý v Písmach je Isus Christos - Spasiteľ sveta.
protodiakon Ján Husár
Použitá literatúra:
1. Sv. Joann Zlatoust: Tvorenija. Uspensko-počajevskaja lavra 2005 (VIII. beseda na 1Sol, t. XI., s. 551-552; XII. beseda proti anomejcom, t. I., s. 714-715; III. beseda o Lazarovi, t. I., s. 918-919; IV. besedy o pokání, t. II., s. 344-345; XXIX. beseda na 1M, t. IV., s. 314; Beseda na Rim 16, 3, t. III., s. 193; XXXV. beseda na 1M, t. IV., s. 392-393; IX. beseda o sochách, t. II., s. 116-117; I. beseda na Mt, t. VII., s. 5-6; III. beseda o Lazarovi, t. I., s. 920-921; III. beseda o Lazarovi, t. I., s. 918; IV. beseda o Lazarovi, t. I., s. 934; VII. beseda o sochách, t. II., s. 101-103; I. beseda proti Židom, t. I., s. 756).
2.Olesnickij, A. A.: Rukovodstvennyje o Svjaščennom Pisaniji Vetchogo i Novogo Zaveta - svedenija iz tvorenij svjatych otcov i učitelej Cerkvi, Sankt Peterburg 1894.
3. Psaltir v svjatootečeskom izjasneniji. Uspensko-Počajevskaja lavra, 1998, s. 4.