Podľa mnohých cirkevných piesní a názorov svätých je pôst v živote človeka časom radosti, svetlými dňami roka. Mnohí dnešní ľudia však pôst vnímajú ako záťaž, zbytočnosť a obmedzovanie slobody. Prečo sa máme teda postiť a čo to znamená?
Pôst je zdržanlivosť v hriechu. Aby však veriaci človek dokázal vymazať hriech zo svojho života, na základe dlhoročných skúseností Christovej Cirkvi, t. j. ľudí, ktorí prešli pôstom a stali sa hodnými Božieho Kráľovstva, boli vypracované pravidlá ako sa treba postiť, aby mal pôst zmysel a výsledok. Tieto pravidlá má pravoslávna Cirkev zapísané v rozhodnutiach snemov a prekrásnych bohoslužobných piesňach, väčšina ktorých je obsahom tzv. Pôstnej triody (knihy používanej počas Veľkého pôstu).
Na ich základe vieme, že pôst musí mať dve zložky a jedna bez druhej nemôžu byť. Keďže je človek telo a duša, aj pôst musí byť telesný a duchovný. Skutočný pôst je zdržanlivosť aj od predpísaného jedla, ale aj zdržanlivosť od akéhokoľvek hriechu a konanie milosrdenstva. Nádherne nám to opisuje jedna pieseň prvého dňa Veľkého pôstu, ktorá nás vyzýva, aby sme sa postili pôstom, ktorý sa bude páčiť Bohu, t. j ., aby všetko zlé nám bolo cudzie, aby sme mali jazyk zdržanlivý aj v jedle aj v slove, aby sme zahodili zlosť a zúrivosť, aby sme sa zbavili žiadostivosti, ohovárania iných a klamstiev - taký pôst bude Bohu príjemný. A samozrejme, každý by mal postiť tak, aby si neprivodil zdravotné problémy, preto by sa mal vždy poradiť so svojím duchovným. Iný pôst má totiž dieťa, matka, dospelý muž, starý či chorý človek. Duchovný pôst je pre všetkých rovnaký - zdržanlivosť v hriechu, pri telesnom pôste sú možné zmiernenia, no tie by si mal každý veriaci dohodnúť so svojím duchovným. Pôst tela je zdržanlivosť v jedle Pôst duše má však dva rozmery. Prvým je spomínaná zdržanlivosť v hriechu, t. j. snaha o to, aby človek nehrešil, druhý rozmer spočíva v znásobení námahy v milosrdenstve, modlitbe, pokání, eucharistii, poslušnosti voči rodičom a pod. (napr. úplné alebo čiastočné obmedzenie pozerania televízie, návštev zábavných podnikov, hrania počítačových hier, konzumácie alkoholu, fajčenia a iných zlozvykov).
Skúsenosti posledných rokov svedčia, že dnešný človek potrebuje omnoho viac povzbudenia k tomu, aby robil správne veci a robil ich správne. Preto Cirkev veľmi rozumne, cez svojich verných, upravila obdobie Veľkého pôstu tak, aby sa každý mohol náležite pripraviť a dostať také povzbudenie, ktoré by ho nadchlo pre postenie a s ním spojenú námahu. Svätí otcovia ustanovili už niekoľko týždňov pred začiatkom Veľkého pôstu prípravné nedele, ktorými sa človek pripraví k Veľkému pôstu. Je potrebná túžba po Bohu (nedeľa Zakcheja), potrebné je pochopiť, čo je skutočná modlitba (nedeľa mýtnika a farizeja), čo je skutočné pokánie (nedeľa zblúdilého /márnotratného/ syna), potrebné je uvedomiť si podľa čoho bude Christos súdiť, keď opäť príde na tento svet (nedeľa o poslednom súde - tzv. mäsopustná) aj kvôli čomu bol človek vyhnaný z raja (kvôli nezdržanlivosti - nedeľa o vyhnaní prarodičov z raja - tzv. syropustná). Počas týchto nedieľ v každom pravoslávnom chráme znejú z úst kňazov kázne, ktoré vysvetľujú ľuďom ako sa pripraviť na Veľký pôst a v čom je jeho zmysel.
Okrem kňazov sa k nám však prihovárajú aj bohoslužobné texty, ktoré práve v období prípravy na Veľký pôst majú za cieľ vysvetliť pôst a povzbudiť k nemu každého. Veľmi bohatými na takého slová povzbudenia k pôstu sú bohoslužobné piesne posledného týždňa pred Veľkým pôstom, ktorý zvykneme nazývať "maslenica", pretože sa v ňom môžu podľa cirkevnej tradície konzumovať mliečne výrobky aj v stredu a piatok. Práve piesne stredajšej rannej bohoslužby (utrene) privedieme ako slová povzbudenia v tomto príspevku - budú to tropáre kánona, ktoré sa v našej liturgickej praxi vynechávajú.
Ak chce človek prejsť obdobie pôstu radostne a dobre, mal by podľa bohoslužobných piesní snažiť napodobniť tých spravodlivých mužov, ktorý sa pôstom stali hodnými Božej pomoci, starostlivosti a aj Božieho Kráľovstva. Príbehy všetkých týchto mužov máme zapísané vo Svätom Písme Starého i Nového Zákona. Napríklad v starozákonnej biblickej histórii nachádzame mnohé osobnosti, ktoré nás svojím životom môžu inšpirovať a ich životné skúsenosti môžeme využiť vo vlastnom živote. Všetci Bohom vyvolení patriarchovia, proroci a hrdinovia Starého Zákona nás poúčajú o správnom vzťahu k Bohu a blížnym, poúčajú nás o viere, láske aj nádeji, poúčajú nás o spravodlivosti a povzbudzujú k tomu, aby sme svoj život viedli spravodlivo. Biblia je plná vzorov, stavia na konkrétnych príkladoch a príbehoch jednotlivých svojich osobností. V tom je jej krása, jedinečnosť i výnimočnosť. V neposlednom rade však práve to ju robí ľahko a dobre aplikovateľnou v živote každého zbožného čitateľa.
Jedna z piesní hovorí: "Zachovajme si aj my ich cnosti: Jóbovu mužnosť, Jakubovu nehnevlivosť (lásku), Abrahámovu vieru, Jozefovu mravnú čistotu a Dávidovu šľachetnosť". Tropár spomína piatich významných mužov Starého Zákona, z ktorých každý vynikal niečím iným. Ak sa chceme postiť správne a dobre (s ľahkosťou), mali by sme sa vyzbrojiť mužnosťou akú mal patriarcha Jób. Jeho príbeh je pozoruhodný, trpel úplne nevinne, a aj tak sa proti Bohu neprehrešil. Mužne a statočne znášal svoj stav, nereptal, len prosil Boha o vysvetlenie a pomoc. Jeho mužnosť je nám vzorom, aby sme aj my, keď prídu v čase pôstu skúšky, útrapy a pokušenia, postavili sa voči nim odhodlane, nereptali a prosili Boha o pomoc. Ak sa chceme postiť dobre mali by si zamilovať aj Jakubovu lásku. Tento patriarcha mal problém so svojím bratom Ezavom, od ktorého kúpil prvorodenstvo, uchmatol otcovo požehnanie a pred ktorým utiekol, aby ho brat nezabil. Veľmi sa bál návratu k bratovi, no všetky jeho skutky lásky k bratovi presvedčili brata a tak sa zmierili. Jakub sa nehneval ani na Lábana, ktorý ho zneužíval, keď u neho slúžil, aby tým získal jeho dcéru Ráchel za ženu. Jeho nehnevlivosť, pokornosť sú dobrými zbraňami k pôstu, pretože pôst plný hnevu vlastne nie je pôst. Každý z nás má svojho Ezava či Lábana, t. j. ľudí, ktorí nás nemajú radi alebo nás ponižujú, no rozhodujúce je, aby sme im to nevracali rovnako. Naša láska voči nim, pokora, ich možno raz privedie k rozumu. Skutky bez viery sú zbytočné, hovorí apoštol, preto aj postiť sa máme s vierou - vierou pevnou akú mal Abrahám, ktorý nezapochyboval ani vtedy, keď mal priniesť vlastného syna ako obetu. Napodobniť máme aj Jozefovu mravnú čistotu, ktorou unikol pred nečestnými návrhmi nemravnej ženy (iná pieseň hovorí: "Postil sa predtým Jozef a vyhol sa tak nečestným návrhom nešľachetnej ženy, dostal aj kráľovstvo (Egypt), tak aj my uhasme pôstom ohnivé strely nepriateľa diabla"). Jozef, ktorý bol bratmi predaný do Egypta, viedol mravný život, vedel preto dobre posúdiť, čo je správne, a čo nie. Takéto správne rozhodovanie potrebujeme aj my, pretože v čase pôstu sa nám budú ponúkať mnohé veci, prídu mnohé myšlienky. Správny výber nám náš pôst uľahčí. Ak sa chceme postiť správne potrebuje mať aj Dávidovu šľachetnosť aj odvahu. Kráľovi Dávidovi Boh niekoľkokrát vydal jeho nepriateľa kráľa Saula, no Dávid mu nikdy nesiahol na život, prejavil svoju šľachetnosť. Aj nám diabol bude najmä v pôste ukazovať hriechy iných, aby sme sa dopustili hriechu ohovárania a odsudzovania. No ak napodobníme Dávida, neodsúdime človeka, ale pomôžeme mu, tak sme pochopili význam pôstu.
Postili sa aj proroci Mojžiš, Eliáš, Izaiáš, Jonáš, Daniel i traja mládenci, preto aj o nich hovoria bohoslužobné piesne ako o tých, ktorých máme napodobniť. Všetci spomínaní muži sa pôstom a zdržanlivosťou stali hodnými Božích darov a to máme mať aj my na pamäti. Tropár hovorí: "Mojžiš, Boží muž, sa na Sinaji zdržanlivosťou stal hodným hovoriť s Bohom tvárou v tvár, toho my verní napodobnime" a iný pridáva: "Postil sa kedysi Mojžiš na hore Sinaj a stal sa "bohovidcom": aj Eliáš sa /zdržanlivosťou/ na ohnivom voze vzniesol /ako na nebo/". O Izaiášovi zas čítame: "Pôstom kedysi múdry Izaiáš okúsil onen /žeravý/ uhlík kliešťami /držaný/, keď sa ho svojimi ústami dotkol". Žeravý uhlík a kliešte tu predstavujú symbol Eucharistie, ktorá sa nám podáva na lyžičke. Takže aj pred prijímaním treba zachovávať pôst. Postil sa aj Jonáš, o čom svedčí pieseň: "Kedysi Jonáša vo veľrybe zachránil vznešený pôst: preto sa postime od srdca a utečieme pred porušením v pekelnom ohni". Veľmi pekný príklad pôstu sú pre nás prorok Daniel a traja mládenci, ktorých Boh zachránil z rozžeravenej babylonskej pece. Bohoslužobný text hovorí: "Postil sa predtým Daniel aj traja mládenci spoločne, /prvý/ zuby levom polámal, /druhí/ horiaci plameň pošliapali (zničili)" a iný pridáva: "Buďme aj my ako onen Daniel, ktorý kedysi pôstom skrotil v jame revúce levy". Príbehy týchto mužov sú pre nás veľkým povzbudením. Aj vďaka pôstu a zdržanlivosti boli odmenení večnosťou. Preto neváhajme aj my postiť krátky čas, aby sme dosiahli večnú blaženosť.
Na záver tohto príspevku uvedieme ešte pár myšlienok o tom ako sa postiť, ktoré sú obsahom bohoslužobných textov Pôstnej triody. Obsahujú napríklad takéto výzvy: "Postime sa aj my čistým srdcom, očistime si telo a Bohu celého ducha úplne zasväťme", "nadchádzajúci pôst nás povoláva k pokániu: preto príďme s láskou a pochopíme, aký dar je zdržanlivosť". Dar zdržanlivosti je neodňateľné bohatstvo, kto sa ňou obohatí, ten sa obohatí aj zbožštením. Nezdržanlivosťou sme prišli o prebývanie v raji, preto cesta späť vedie cez zdržanlivosť. Obdobie Veľkého pôstu je na ňu vhodným obdobím. Povzbuďme sa k pôstu príbehmi iných a odhodlajme sa napodobniť ich.
protodiakon Ján Husár