Pravoslávna cirkevná obec Prešov

Jeho Blaženosť metropolita Nikolaj, občianskym menom Mikuláš Kocvár, sa narodil 19. decembra 1927 v Hanigovciach, okres Sabinov.
Študoval v Ruskom gymnáziu v Humennom, následne v Pravoslávnom seminári v Prahe. V roku 1950 bol ustanovený za správcu Pravoslávnej cirkevnej obce v Mikulášovej, okres Bardejov.
V roku 1954 bol ustanovený za špirituála na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte v Prešove. V tomto období bol vyslaný na štvorročné štúdium na Moskovskej duchovnej akadémii. Tam mu bol v roku 1959 udelený titul kandidáta bohoslovia.
Po návrate zo štúdia bol otec Nikolaj l. júla 1959 ustanovený za správcu farnosti v Geraltove a l. januára 1960 mu bola pridelená farnosť Jarabina, kde pôsobil skoro dva roky.
1. novembra 1962 bol ustanovený za špirituála na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte v Prešove.
l. novembra 1964 bol otec Nikolaj menovaný za správcu prešovskej eparchie. Vo februári 1965 bol v kaplnke Pravoslávnej bohosloveckej fakulty v Prešove Jeho Blaženosťou Dorotejom, metropolitom pražským a celého Československa, postrihnutý na mnícha s menom Nikolaj. Dňa 26. februára 1965 bol eparchiálnym zhromaždením jednomyseľne zvolený za biskupa prešovského a 28. februára 1965 prijal biskupské svätenie z rúk Jeho Blaženosti Doroteja, metropolitu pražského a celého Československa, za účasti Kypriána, arcibiskupa berlínskeho a stredoeurópskeho, a Metoda, biskupa michalovského.
Biskup Nikolaj sa všestranne podieľal na živote pravoslávnej Cirkvi. Bol dlhodobým námestníkom metropolitu Doroteja a po jeho smrti sa stal metropolitným správcom Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku. Bol zástupcom Posvätnej synody vo Fakultnej rade Pravoslávnej bohosloveckej fakulty.
Popri svojej arcipastierskej službe pôsobil vladyka Nikolaj od 1. septembra 1973 do 30. júna 1976 ako profesor na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte v Prešove, kde prednášal systematickú teológiu.
V roku 1987 sa biskup Nikolaj rozhodnutím Posvätnej synody Pravoslávnej cirkvi v Československu stal arcibiskupom.
Pravoslávna cirkev v Československu ho častokrát vysielala na rozličné ekumenické zhromaždenia. Okrem oficiálnych návštev, ktoré vykonal v pravoslávnych Cirkvách v Konštantínopole, Rusku, Poľsku, Bulharsku, Gruzínsku, Grécku a USA, sa v roku 1966 zúčastnil ako aktívny delegát Všepravoslávnej porady o dialógu s anglikánskou a starokatolíckou cirkvou v Belehrade, kde bol hlavou delegácie našej Cirkvi. V roku 1976 sa zúčastnil, dialógu s anglikánskou cirkvou v Moskve. V roku 1983 sa zúčastnil 4. pravoslávno-reformovaného dialógu nazvaného Debrecén v Odese, ako aj dialógu s rímskokatolíckou cirkvou, konanom v talianskom meste Bari.
Za svoju záslužnú arcipastiersku pracu je arcibiskup Nikolaj nositeľom mnohých cirkevných vyznamenaní: Rad ctihodného Sergeja Radonežského II. st. od Ruskej pravoslávnej cirkvi, Rad sv. Juraja II. st. od Gruzínskej pravoslávnej cirkvi, Rad sv. Pavla II. st. od Gréckej pravoslávnej cirkvi. Pravoslávna bohoslovecká fakulta mu udelila titul ThDr. Honoris causa.
Po rozdelení Československej federatívnej republiky a po schválení novej Ústavy Pravoslávnej cirkvi sa arcibiskup Nikolaj ako predseda Metropolitnej rady Pravoslávnej cirkvi na Slovensku stáva arcibiskupom prešovským a Slovenska.
Toto obdobie bolo poznačené v živote Cirkvi odovzdávaním cirkevného majetku, chrámov, farských budov a výstavbou nových cirkevných objektov. K dnešnému dňu v prešovskej eparchii je vystavených vyše 70 nových chrámov, pri výstavbe ktorých zosnulý vladyka ako biskup rozhodne mal svoju zásluhu. So svojimi pracovníkmi úspešne riešil problémy Cirkvi, čo samo osebe hovorí o jeho aktivite, dobrých výsledkoch.
Dňa 14. apríla na X. miestnom sneme našej Cirkvi bol zvolený za metropolitu Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku a v nedeľu 4. júna 2000 v Katedrálnom chráme sv. Alexandra Nevského v Prešove bol za účasti predstaviteľov ostatných autokefálnych Cirkví, štátnej správy na čele s prezidentom republiky, Posvätnej synody, duchovenstva a veriacich slávnostne intronizovaný.
Metropolita Nikolaj bol v poradí 4. predstaviteľom autokefálnej - samostatnej Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku.
Dňa 30.1.2006 po dlhej chorobe okolo tretej ráno odovdzal svoju nesmrteľnú dušu Stvoriteľovi.