Pravoslávna cirkevná obec Prešov

Jeho Blaženosť metropolita Dorotej, občianskym menom Dimitrij Filip, sa narodil 20. októbra 1913 v obci Ňaňkovo, okr. Chust Zakarpatskej oblasti, v terajšej Ukrajinskej republike. Pochádza zo zbožnej maloroľníckej rodiny. Jeho otec Georgij Vasilievič a matka Helena, rod. Lipčej, v mladosti vštepovali Dimitrijovi lásku k Cirkvi a Bohu, čo malo hlboký dopad na duchovné formovanie jeho osobnosti. Osemročnú školu ukončil v rodnej obci. Po jej skončení študoval na strednej škole, ktorú musel prerušiť v súvislosti s nástupom na základnú vojenskú službu, ktorú vykonával v rokoch 1933 až 1935 v Novom Bohumíne. Po ukončení základnej vojenskej služby pracoval vo výskumno-šľachtiteľskom ústave stebelnatých rastlín v Nižnich Verestcich, dnes Nižni Vorota na Zakarpatsku, kde popri zamestnaní nadobudol stredoškolské vzdelanie. Na jeho ďalšie duchovné formovanie a najmä vzťah k Cirkvi mali vplyv pravoslávni mnísi z Izského monastiera, ktorých veľmi často navštevoval. V roku 1938 sa definitívne rozhodol pre mníšsky život a vstúpil do monastiera sv. Nikolaja v obci Iza. V roku 1939 prijal mníšstvo s menom Dorotej z rúk predstaveného monastiera archimandritu Alexeja (Kabaľuka), významného predstaviteľa pravoslávneho hnutia na Zakarpatskú, ktorý mnoho vytrpel za sväté Pravoslávie počas marmaroš-sihotského procesu v roku 1914.
Na diakona a neskôr na kňaza bol otec Dorotej vysvätený 7. apríla 1940 preosvieteným Vladimírom, biskupom mukačevsko-prešovským.
Ako jeromonach sa snažil čo najvernejšie poslúžiť svätému Pravosláviu, a tak okrem povinnosti v monastieri obsluhoval rôzne farnosti mukačevsko-prešovskej eparchie. S veľkým zápalom zvestoval Božie slovo svojim veriacim, vštepoval do ich sŕdc poznanie a lásku k Pravoslávnej cirkvi. Bol rozsievačom svätého Pravoslávia i modlitebne hrejivej a duchovne bohatej atmosféry Izského monastiera na Zakarpatsku. V rozhovore s veriacimi bol vždy bezprostredný, srdečný, čo bolo svedectvom jeho hlbokej viery a lásky k zvereným mu veciam.
Po skončení II. svetovej vojny, keď sa Zakarpatské stalo súčasťou Sovietskeho zväzu a pravoslávni veriaci členmi Ruskej pravoslávnej cirkvi, mladý jeromonach Dorotej ide študovať na Leningradský pravoslávny duchovný seminár a akadémiu, ktorú ukončil ako kandidát teológie. Vedecký titul Duchovnej akadémie Magister teológie obhájil v roku 1968.
12. júna 1955 Jeho Svätosťou Alexijom I., patriarchom moskovským a celéj Rusi, bol v Moskve vysvätený na biskupa kremeneckého. Na požiadanie Jeho Blaženosti Jelevferija, metropolitu pražského a celého Československa, bol Ruskou pravoslávnou cirkvou vyslaný do služieb Pravoslávnej cirkvi v Československu, kde bol 20. augusta 1955 Eparchiálnym zhromaždením Prešovskej eparchie zvolený za biskupa prešovského. Zároveň sa stal redaktorom časopisu Odkaz sv. Cyrila a Metoda.
Vladyka Dorotej prišiel k nám na východné Slovensko v čase, kedy sa na jednej strane pravoslávie neustále vzmáhalo, no na druhej strane pravoslávny veriaci ľud bol smädný po hlbšom poznaní pravoslávia.
Počas svojej arcipastierskej služby na prešovskej katedre sa vladyka Dorotej zapísal do sŕdc veriacich svojej eparchie ako skutočný arcipastier a duchovný otec, učiteľ viery, misionár, ktorý nebuduje Pravoslávnu cirkev na diplomacii a moci, vychádzajúcej z právomoci biskupského postavenia, ale na autorite, láske, zbožnosti, asketizme a oddanosti ľudu i spoločnosti, v ktorej žije.
V zápase o posilnenie Pravoslávia v prešovskej eparchii sa vladyka Dorotej predstavil Pravoslávnej cirkvi ako veľmi schopný a aktívny arcipastier, za čo mu bola v roku 1963 udelená hodnosť arcibiskupa.
Keď sa v roku 1964 Jeho Blaženosť metropolita Ján zo zdravotných dôvodov vzdal svojho úradu, arcibiskup Dorotej bol na návrh Posvätnej synody 23. októbra 1964 IV. miestnym cirkevným snemom Pravoslávnej cirkvi, ktorý sa konal v Prešove, zvolený jeho nástupcom a 25. októbra toho istého roku v katedrálnom chráme sv. Cyrila a Metoda v Prahe za účasti zahraničných delegácií z Ruskej, Srbskej, Bulharskej a Poľskej pravoslávnej cirkvi intronizovaný ako metropolita pražský a celého Československa.
Jeho Blaženosť metropolita Dorotej sa ako hierarcha Pravoslávnej cirkvi v Československu aktívne podieľal na živote a rozvoji Pravoslávnej cirkvi nielen v Československu, ale aj Pravoslávia vôbec. Tak v roku 1961 sa aktívne zúčastnil na práci I. Rodosskej konferencie. Od toho času sa podieľa na príprave Svätého a veľkého snemu Pravoslávnej cirkvi.
Ako metropolita reprezentoval našu Cirkev za hranicami pri oficiálnych návštevách, a to v Ruskej, Gréckej, Srbskej, Carihradskej a Gruzínskej pravoslávnej cirkvi. Taktiež navštívil aj iné cirkvi, ako napr. Anglikánsku cirkev.
Pri svojich návštevách v zahraničí vystupoval s teologickými, historickými, ekumenickými a mierovými prejavmi za našu Cirkev. Jeho prejavy sú spravidla publikované u nás aj v zahraničí.
So vstupom našej Cirkvi do Ekumenickej rady cirkvi v ČSSR a do Svetovej rady cirkví v roku 1967 sa metropolita Dorotej osobne zapájal do práce tak, že v rokoch 1972-73 zastával funkcie predsedu Ekumenickej rady cirkvi v ČSSR. Zúčastnil sa taktiež na Valnom zhromaždení Konferencie európskych cirkví a na VI. Valnom zhromaždení Svetovej rady cirkví vo Vancoure, na VI. Valnom zhromaždení európskych cirkví a na mnohých ďalších stretnutiach usporiadaných Pravoslávnou cirkvou i ekumenickým hnutím.
V roku 1984 mu bol udelený čestný titul Doctor honoris causa Leningradskou duchovnou akadémiou a v roku 1985 Pravoslávnou bohosloveckou fakultou v Prešove.
Za svoju teologickú a dušpastiersku prácu Jeho Blaženosť metropolita Dorotej bol vyznamenaný najvyššími radmi Ruskej, Gruzínskej, Gréckej, Poľskej a ďalších pravoslávnych cirkvi. Bol taktiež nositeľom vysokých štátnych vyznamenaní.
30. decembra 1999 v tichosti v svojej rezidencii odovzdal svoju nesmrteľnú dušu Stvoriteľovi.