Svätý Alexander Nevský sa narodil 30. mája 1220 v Perejaslavle-Zalesskom ako druhý syn veľkého kniežaťa Jaroslava a manželky Feodosije.
Alexander Jaroslavovič pochádzal z významného kniežatského rodu, ktorý sa preslávil svätým spôsobom života. Živý príklad nielen zbožných rodičov, ale aj ostatných príbuzných formoval osobnosť Alexandra a formoval v ňom upevniť vzťah k Božiemu chrámu, Cirkvi, Biblii a duchovnému životu. Práve silné duchovné zázemie a zbožnosť presvedčili Alexandra, že zmyslom jeho života je cesta k Bohu a spáse. Ako kniežatský syn si už v ranom veku uvedomoval zodpovednosť za svoj ľud a dbal aj o jeho duchovný rozvoj. Semienko, ktoré do Alexandra zasiali jeho rodičia, padlo do úrodnej pôdy a prinieslo plody. V šestnástich rokoch sa už stal novgorodským kniežaťom a od tých čias sa začína ťažké obdobie pre Alexandra, ktoré ho však preslávilo a zapísalo ho do histórie.
Podmaňovanie si zemí, boje o nadvládu, krvavé útoky Tatárov, likvidácia chrámov a monastierov, prenasledovanie a hlad predstavovali skutočný obraz vtedajšej doby. Spoločné vrúcne modlitby kniežaťa s národom boli vyslyšané. Oddanosť a statočnosť národa, ktorému vládol, mu dodávala silu bojovať. Pred Alexandrom stála veľká úloha ochrániť svoj ľud, ktorý mu dôveroval. Boh ochránil Novgorod pred útokom barbarov.
V roku 1239 sa oženil s Alexandrou, dcérou polockého kniežaťa. So svojou radosťou sa nezabudol podeliť aj s národom, ktorý preň znamenal tak mnoho. O rok sa mu narodil prvorodený syn Vasilij. Avšak z rodinného života sa dlho netešil, nakoľko jeho kniežatstvo začali napádať nepriatelia.
Krutých Tatárov vystriedali nemilosrdní Švédi. Z historických prameňov sa dozvedáme, že pred útokom v roku 1240 sa bol s plačúcim národom úpenlivo pomodliť v chráme sv. Sofie Novgorodskej, kde prijal blahoslavenie od vladyku Spiridona. Duchovne posilnený a naplnený bol so svojou družinou pripravený na boj, v ktorom zvíťazil. Vďaka víťazstvu nad Švédmi pri rieke Neve sa zapísal do dejín ako Alexander Nevský.
Onedlho po významnom víťazstve nad Švédmi začali útočiť Nemci. Avšak aj v tomto prípade Najvyšší držal ochrannú ruku nad svojím stádom. V roku 1242 na Čudskom jazere knieža Alexander porazil nemecké vojská.
Nasledujúce roky jeho života poznamenali smutné udalosti. V roku 1244 zomrela jeho matka, v roku 1246 otec a v roku 1251 aj žena.
V roku 1252 sa po druhýkrát oženil. Za manželku si vzal kňažnú Dariu, dcéru riazanského kniežaťa. Počas vzájomného manželského spolužitia sa tešili zo synov Andreja a Daniila.
Knieža Alexander opäť musel čeliť nájazdu Tatárov. Aby jeho milovaný národ nebol pokorený, tak bol nútený niekoľkokrát vyprosovať milosť a slobodu od tatárskych chánov. Síce s podlomeným zdravím, no predsa sa mu opäť podarilo ochrániť krajinu.
Avšak po piatej namáhavej návšteve vážne ochorel. Vediac, že sa so svojím milovaným národom už nestretne, na sklonku svojho života prijal mníšsky postrih s menom Alexej.
14. novembra 1263 svätý Alexander odovzdal svoju dušu Hospodinovi. Bol pochovaný v monastieri Roždestva Presvätej Bohorodičky v Novgorode.
Po jeho smrti sa spomínajú zvláštne udalosti, ktoré potvrdzujú jeho výnimočnosť a zásah do dejín Ruska. Za takúto udalosť sa považuje september 1380, keď 117 rokov po jeho smrti sa na hrobe samé zapálili sviečky. Bolo to pred tým, keď knieža Dimitrij Donský začínal víťaznú bitku na Kulikovom poli. Táto udalosť bola podnetom na otvorenie hrobu svätca, kde sa našli jeho ostatky neporušené. Taktiež sa zachovali správy o tom, že aj po smrti pokračovali jeho zásahy pri ochrane vlasti. To svedčí o tom, že aj naďalej ostal ochrancom tých, ktorých mu zveril Boh.
Za svoje hrdinské skutky bol Alexander Nevský v roku 1547 Ruskou pravoslávnou cirkvou kanonizovaný.
Cár Peter Veľký na jeho počesť v roku 1710 založil v Petrohrade Alexandro-Nevský monastier. V roku 1723 boli jeho sväté mošči prenesené z Novgorodu do Petrohradu.
Svätcovi je zasvätený katedrálny chrám v Prešove, do ktorého 31. mája tohto roku boli prinesené ostatky a ikona blahoverného kniežaťa ako dar od Ruskej pravoslávnej cirkvi.
Obetavosťou, úprimnosťou, oddanosťou si získal úctu, lásku a dôveru svojho ľudu. Ochrane od nátlaku a nadvlády, a taktiež ochrane kresťanských hodnôt a tradícií v mene spravodlivého Boha, obetoval Alexander celý svoj život. Bol obdivovaný počas svojho života a aj po zosnutí. Nikdy nezabúdal na záujmy tých, ktorým vládol. Vďaka nezištnej službe národu si vyslúžil významne miesto v histórii ako patriot, vojak, diplomat. Zohral výnimočnú úlohu v období, kedy na jeho ľud útočili z katolíckeho západu (Nemci), pohanského juhovýchodu (Mongolo-Tatári a severu Švédi). Alexander Nevský ako najvýznamnejšie knieža 13. storočia v Rusku môže byť vzorom odvahy nasledovania ho v skutkoch a vo viere.
Literatúra:
Archimandrit Nazarij: Žizň sviatogo blagovernogo kňazia Alexandra Nevskogo. Sankt-Peterburg: Pravoslavnoje izdateľstvo Vera 2005. 96 s. ISBN 5-7909-0030-5.
Mgr. Mária Smetanová a Mgr. Ľuba Krutská